Priatelia z ďalekých zemí, áno opäť sa vám hlásim že žijem. A čo takto zrazu? Úprimne? Netuším čo ďalej. Škola fičí a ja som v jednom kole. Uvažujem aj o budúcnosti nášho webu, je to v skutku demotivačná záležitosť, stránky spustnuté, administrátor je mimo, keby aspoň videl odozvu, ale kde nič tu nič. Tak trochu viacej života do toho umierania. Nech sa to tu začne konečne hýbať po tých sto rokoch. A je mi to úprimne ľúto, nad webom som strávila xypsilon hodín času a je mi smutno keď sa na tú spúšť pozerám. Tíšina sadla... Mám chuť ísť do hostinca v tej tme, čo je vôkol nás...
-Elessar
