Strider

Hraničiari zo severu, alebo hraničiari, boli túlavým severským národom ľudí Eriadoru, posledný Dúnadani zo zaniknutej ríše Arnor. Chránili pútnikov v severných zemiach, napriek tomu za svoju službu neboli odmeňovaný, ba boli dokonca terčom opovrhnutia v očiach iných ľudí Dúnadani boli ľud plný tajomstiev a práve ich tajomnosť pôsobila, že ich druhý ľudia brali za nebezpečných a chovali k nim istú nedôveru. V kraji boli známy ako „hraničiari z divočiny.“

Boli striedmeho vzhľadu a obvykle boli zaodetý v šedej, alebo tmavozelenej farbe. Neniesli nijaký erb ani znak, okrem striebornej spony na plášti v tvare šesťcípej hviezdy.

Názov pre hraničiarov zo severu- severozápadný, používali najčastejšie tí, ktorý žili v južných krajinách Rohanu a Gondoru, príbuzný hraničiari z Ithilienu. Rovnako ako Hraničiari zo severu, boli Dúnadania, ale patrili k južnému kráľovstvu Gondor a ich predkovia boli oddelený od severnej línie Dúnadanov na tri tisícky rokov.

Dúnadani po rozpade ríše Arnor sa rozdelili na tri kráľovstvá, ktoré spoločne bojovali proti černokňažnej ríši Angmar. Kráľovstvá Cardolan a Rhudaur čoskoro podľahli moci Angmaru  a len malé kráľovstvo Arthedain udržalo Isildurovu krv v priamej línií. Nakoniec aj ono podľahlo pri bitke o Fornost a Arvedui. A posledný král Arthedain bol stratený v mori.

 

Arveduiho syn a dedič Aranarth si nárokoval na miesto náčelníka, ktorý vládol zvyškom Dúnadanského ľudu. Elrond, polelf z roklinky mal v držaní dedičstvo Isildurovho domu a to: úlomky Narsilu, Elendilovu hviezdu, žezlo severu Annouminas a neskôr aj Barahirov prsteň, vykúpený z Lossothu. Vojnový mier, ktorý vznikol po strate Arnoru a po jeho skončení sa nepriateľia sústredili predovšetkým proti Rhiovanu a Gondoru, počas tejto doby hraničiari bojovali v menších bitkách proti škretom a vlkom, aby udržali kraj  v bezpečí.

Počas vlády Arassuila sa škreti z hmlistých hôr stali odvážnejšími a podnikali nájazdy na Eriador. Hraničiari bojovali v mnohých bitkách so škretmi a snažili sa  ich dotlačiť späť, ale jednej skupine sa podarilo dostať do Kraja, bitku s týmito škretmi vybojovali samotný hobiti z rodu Bandorádov, ktorá sa odohrala v Treťom veku Ardy (Stredozeme) 2747. Čoskoro po vybojovaní tejto bitky, prišla do Eriadoru Dlhá zima, ktorá stála mnoho životov a čarodejník Gandalf (jeden z piatich Istarov) a hraničiari museli pomôcť hobbitom krízu prežiť.

 

V roku 2911, počas vlády Argonuiho začala Krutá zima s tým, že hraničná rieka Brandyvýna zamrzla. Cez zamrznutú rieku vtrhli do Eriadoru biely vlci, ktorý napadli zem zo severu a hraničiari mali čo robiť aby ich útok odrazili. V poslednom roku Argonuiho vlády zničili veľké záplavy Enedwaith a Minhiriath. Nasledujúce roky vládol Arador, štrnásty náčelník Dúnadanov, ktorý bol zabitý trolmi, jeho syn Arathorn II prebral po otcovej smrti vládu a jeho manželka Gilraen mu povila syna, ktorému dali meno Aragorn. Neprešli ani dva roky od Aragornovho narodenia a Arathorn bol zabitý škretím šípom, ktorý mu prešiel okom. Po jeho smrti, Gilraen odviedla Aragorna do roklinky, kde na Elrondov príkaz jeho pôvod tajili a volali ho Estelom. Keď mu bolo asi zo dvadsať rokov Elrond si ho povolal k sebe a povedal mu čí je syn a odovzdal mu úlomky Narsilu a Barahirov prsteň...